Pred necelým mesiacom to znelo ako hotová vec. Transakčná daň, ktorú si ako nápad Robert Fico požičal z Maďarska a jeho vlastná vláda ju predtým bránila zubami-nechtami, mala od 1. januára 2027 definitívne skončiť. Už išiel aj pokyn ministrovi financií. Odborníci to chválili. Zamestnávatelia to chválili. Dokonca aj opozícia to chválila. Všetci s napätím čakali, ako dopadne ďalší sľub premiéra.

Dnes vieme, ako to celé dopadne: nijako. Ako mnoho sľubov predtým. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar to povedal na rovinu – daň sa ako celok rušiť nebude. Len sa „upraví“. Ako presne, nepovedal. A pritom len o pár dní skôr jeho stranícky kolega Ján Richter tvrdil, že zrušenie môže byť súčasťou rozpočtu, alebo že sa aspoň povie, dokedy sa zruší. Koalícia si teda medzi sebou nevie zladiť ani to, čo vlastne sľubuje. Dôvod je jednoduchý – chýbajú im peniaze a nevedia ich nájsť.

Gašpar to priznal otvorene: „Nie je nástroj, ktorý by nahradil výpadok príjmov.“ Minister financií Kamenický to hovorí Dankovi a SNS už mesiace – ak chcete daň zrušiť, nájdite náhradu. Danko má opäť dôvod na tlačovku – povedať, že ak sa transakčná daň nezruší, tak nepodporí rozpočet. 

Koľko presne chýba? Vláda pôvodne počítala s výberom 700 miliónov eur ročne. Neskôr si to Kamenický sám opravil na 530 miliónov. Realita prvého roka fungovania dane: vybralo sa len 340 miliónov eur. Na rok 2026 vláda odhaduje výber okolo 570 miliónov.

Ak by sa mala daň zrušiť naplno, vláda potrebuje nahradiť sumu niekde medzi 340 a 570 miliónmi eur. Priznávajú, že nevedia, kde ich vziať. Preto sa najkritizovanejšie konsolidačné opatrenie tejto vlády – daň, ktorá zaťažuje každého podnikateľa a živnostníka priamo pri každom prevode peňazí a každého spotrebiteľa nepriamo pri platbe za tovary a služby – najskôr slávnostne „zruší“ na sociálnej sieti a o pár týždňov sa potichu nechá tak.

Pán premiér, ja vám to pošepkám

Vláda tvrdí, že nemá odkiaľ zobrať približne 400 miliónov eur. My v Práve na pravdu vieme presne, kde ich nájsť a nemusíme si na to požičiavať ani cent. Slovensko má dnes prebujnený štátny aparát -16 ministerstiev. Pritom mu stačí 8. Nie preto, že by sme chceli robiť revolúciu, ale preto, že súčasný štátny aparát je nevýkonný, prebyrokratizovaný a prezamestnaný. Podľa nášho prepočtu vieme len na správe štátu ušetriť až 3,6 miliardy. To znamená pán premiér, že môžete pokojne zrušiť transakčnú daň aj daňovú licenciu, aj ďalšie škrtiace konsolidačné opatrenia na firmách a ľuďoch a ešte vám zostane na zníženie dopadov predražených pohonných hmôt.

A to je len jedna časť nášho plánu. Samostatne sme prepočítali aj to, koľko štát zbytočne minie na predimenzovaný parlament a trojaké štátne financovanie politických strán. Zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a zrušenie príspevkov stranám by ušetrilo ďalších 30 miliónov eur ročne, teda 120 miliónov za jedno volebné obdobie.

Kde sa v skutočnosti šafári

Kým vláda hovorí, že „štátny rozpočet nie je nafukovací“, nikto sa nepýta, prečo krajina s 5,4 milióna obyvateľmi potrebuje 16 ministerstiev, armádu poradcov, duplicitné úrady a stranícke príspevky vyplácané trikrát za to isté. Toto nie je otázka, či sa dá šetriť. Je to otázka, kde sa vláda rozhodne nešetriť a prečo si vždy vyberie tú istú obeť – podnikateľov a živnostníkov. Lebo to nemôže vyberať od ľudí priamo, to by ich vyhnalo do ulíc. Musí to robiť okľukou. Ukázať prstom na “zlého” podnikateľa, ktorý si chce iba pre seba nahrabať zisk a keď mu opäť raz zdaní aj vzduch v kanceláriách a prevádzkach, je jasné, že ten, kto to na konci reťazca zaplatí je tá mama, ten študent, či ten dôchodca pri pokladniach v obchodoch. Všetky tieto nezmysly platíte vy, áno aj vy, vážení dôchodcovia. A dobrovoľne.

Transakčná daň mala skončiť.  Pre dobro nás všetkých. Namiesto toho končí dôvera v to, že tejto vláde na svojich sľuboch vôbec záleží.

Opravíme Slovensko. Začneme tam, kde sa dnes najviac šafári. V štáte samotnom, nie vo vreckách ľudí, ktorí pracujú.