Obvinenie zo zločinu subvenčného podvodu nie je žiadne drobné administratívne zakopnutie, nad ktorým sa dá len tak mávnuť rukou. Je to oficiálna pečať protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite. A táto pečať jasne potvrdzuje to, na čo som spolu s kolegami z PNP mesiace nahlas a neúnavne upozorňoval: dvojaký meter a systém „našich ľudí“ zapustil v Progresívnom Slovensku mimoriadne hlboké a štedro dotované korene. Mysleli si, že ako politickí miláčikovia médií, môžu…

Dvakrát meraj a raz rež, to v politike platí dvojnásobne. Poukazovali sme na čudné toky verejných peňazí okolo projektu Fórum. Mnohí nad tým iba mávli rukou a označovali to za bežný politický boj, útoky či paranoju. Dnes sa však politické divadlo končí a začína hovoriť tvrdá realita.

Vyšetrovateľ vzniesol konkrétne obvinenie zo subvenčného podvodu Marte Šimečkovej, Andrei Pukovej a združeniu Projekt Fórum. Na vládny audit narazili aj desiatky sporných faktúr za takmer 70-tisíc eur a na svete je aj prečin skresľovania údajov hospodárskej evidencie. 

Roky počúvame z úst lídrov Progresívneho Slovenska morálne kázne. Zvykli si vystupovať v úlohe nekompromisných sudcov, ktorí z výšky poučujú celú spoločnosť o transparentnosti, čistote a ochrane verejných financií. Kladivo na korupciu bolo ich obľúbenou rekvizitou na tlačovkách. Aké ironické, že to isté kladivo dnes naplno udrelo priamo na rodinu Michala Šimečku. Výhovorky o „administratívnych pochybeniach“ či alibistické reči o tom, že sa na činnosti združenia nikto neobohatil, sú v štádiu trestného stíhania len dymovou clonou. Ak raz nesedia faktúry a vyšetrovateľ vidí subvenčný podvod, morálny maják v sekunde prichádza o svetlo.

Tento prípad však nesie so sebou aj oveľa širší rozmer. Na Slovensku fungujú stovky poctivých mimovládnych organizácií. Pracujú v nich ľudia, ktorí denno-denne pomáhajú chorým, venujú sa kultúre, športu, ľudským právam, či sociálnej pomoci a poctivo účtujú každý jeden cent z verejných zdrojov. Za zdevastovanú povesť celého tretieho sektora sa teraz títo poctiví predstavitelia môžu poďakovať rodine Šimečkovcov. Takéto správanie totiž vrhá tieň podozrenia na každého, kto sa snaží robiť verejnoprospešnú prácu transparentne. Nie každé občianske združenie či neziskovka vznikli na to, aby ich štatutári platili svojim deťom telefónne účty, takže rozhodne ich nemôžeme hádzať do jedného vreca. 

Michal Šimečka si ako mladý ambiciózny politik postavil celú svoju politickú kariéru na kritike súčasnej vlády a na boji proti korupcii, ochrane verejných peňazí a ukazovaní prstom na všetkých okolo seba. Preto sa ho dnes môžeme úplne narovinu a bez servítky opýtať: Pán Šimečka, platia tieto vaše slávne morálne pravidlá aj pre vás a vašich najbližších? Alebo platia len vtedy, keď sa to hodí témam vašich tlačoviek proti vašim politickým súperom? Hodilo sa vám kladivko, keď pán Korčok v tichosti čerpal peniaze zo straníckej kasy cez manželkinu firmu? Hodí sa vám spravodlivosť do scenára teraz, keď je vznesené obvinenie zo subvenčného podvodu? Kedy konečne vyvodíte politickú zodpovednosť?

Viem presne, čo vám teraz napadá – vytiahnuť moju minulosť. Hovoriť o dohode o vine a treste a ukazovať na mňa prstom. Ale povedzme si pravdu pragmaticky a natvrdo. Ja som na vlastnej koži zažil, čo znamená byť terčom politicky riadenej mašinérie Matovičovho režimu. Zažil som väzbu, nátlak a podmienky, v ktorých sa snažili z ľudí vyžmýkať priznania, len aby poslúžili vtedajšej politickej objednávke. Zatvorili ma, aby zo mňa stiahli kožu a zničili ma, tak som spravil pragmatický krok a  uzavrel som dohodu o vine a treste. Aby som z ich pazúrov ušiel a mohol ďalej bojovať a poukazovať na ich špinu. Ja som neprišiel brať štátne dotácie, ale potreboval som sa dostať zo zmanipulovaného systému von na slobodu. A za čo bojujú Šimečkovci? Oni nečelili žiadnej štátnej represii. Kým mňa Matovičova vláda prenasledovala a snažila sa ma zničiť, progresívna elita si v tom istom čase nerušene užívala štátne dotácie pre svoje blízke organizácie. Takže nie, nie je to to isté, vážení. Myslíte, že tie isté progresívne médiá, ktoré mňa nenazvú inak ako “odsúdený Kollár” budú aj o Michalovi Šimečkovi odteraz písať ako o “synovi trestne stíhanej”?

V PNP budeme aj naďalej nekompromisne pozerať na prsty každému, kto zneužíva peniaze slovenských daňových poplatníkov. Bez ohľadu na to, či ide o pravicu, ľavicu, alebo „nedotknuteľných“ progresívcov. Spravodlivosť totiž nemôže mať privreté oči len preto, že ide o politických miláčikov médií. Bez rovnakého metra totiž Slovensko neopravíme.