Je dôležité, aby sme otvorene a zrozumiteľne hovorili o tom, čo sa deje v našej politike, pretože sa to týka každého jedného z nás. Politici nám často sľubujú hory-doly, či už z nevedomosti alebo s vedomým úmyslom tieto sľuby nesplniť. Kým nesplnené sľuby o bytoch či dôchodkoch si všimne každý, existujú témy, o ktorých hovoria všetci politici naprieč spektrom a ich vyjadrenia sú prijímané ako fakty, bez hlbšieho zamyslenia. Dnes sa pozrieme na skutočnú pravdu o finančných vzťahoch Slovenska s Európskou úniou a jej členskými krajinami.
Dostali ste niekedy niečo zadarmo?
Zamyslite sa – dal vám niekedy niekto cudzí niečo úplne nezištne a zadarmo? Pravdepodobne odpoveď bude „nie“, alebo nanajvýš „úplnú drobnosť“. A predsa nám naši politici celé roky tvrdia, že naše finančné vzťahy s EÚ sú založené na tom, že my sme tí čistí prijímatelia – dostávame oveľa viac, než do nej vkladáme. Ak by Slovensko stratilo eurofondy, hrozila by nám údajne strata 3,4 miliardy eur, zatiaľ čo by sme do rozpočtu EÚ zaplatili 1,2 miliardy eur. Podľa tohto naratívu by sme bez európskych peňazí „zahynuli“ a vrátili sa do doby kamennej. Je to však naozaj pravda?
Finančné toky v číslach: Mýty vs. realita
Ekonomické a obchodné vzťahy sú zložitá spleť čísel, ale poďme sa pozrieť na priame finančné toky. Naša ekonomika je po 35 rokoch „západnej kolonizácie“ oslabená a zraniteľná. Politici tvrdia, že EÚ nám pomáha, ale ja tvrdím, že je to presne naopak. Kapititalizmus je odsúdený na kolaps a rozpad Východného bloku v roku 1990 nepomohol krajinám Východnej Európy, ale zachránil a podporil rast ekonomík Západnej Európy. Tieto fakty sa dajú ľahko overiť z verejne dostupných zdrojov.
Pozrime sa na čísla. Výdavky štátneho rozpočtu SR sa v rokoch 2021-2024 pohybovali medzi 27 a 35 miliardami eur. Z eurofondov môžeme v období 2021-2027 čerpať približne 13,5 miliardy eur, čo je asi 2 miliardy eur ročne. Z Plánu obnovy a odolnosti je to jednorazová pomoc vo výške približne 5 miliárd eur (z 6,3 mld. €, zvyšok je pôžička), čo je asi 700 miliónov eur ročne. Spolu to predstavuje ročne približne 2,7 miliardy eur, čo je menej ako 10% výdavkov Slovenskej republiky. Každý dobrý manažér by vám povedal, že 10% nákladov sa dá ušetriť takmer okamžite, ak by štát riadili schopní manažéri a nie politici. Takže EÚ nám nedáva 50, 100 alebo 200% nášho rozpočtu, ale len zlomok.

Skryté náklady a kam idú naše peniaze
Slovensko síce dostáva možnosť čerpať prostriedky, ale nie sú to peniaze „bez podmienok“. EÚ nám určuje, na čo, ako a kedy ich môžeme použiť. Proces čerpania eurofondov je navyše extrémne zložitý, a aj keď je za to zodpovedná aj naša domáca politika, výsledkom je, že nikdy nevyčerpáme 100%. V rokoch 2004-2020 to bolo priemerne 85%, a v rokoch 2021-2027 sa očakáva podobné percento, čo znižuje reálne vyčerpané sumy na približne 11,5 miliardy eur z eurofondov a 4,2 miliardy eur z Plánu obnovy.
Navyše, aby sme mohli eurofondy čerpať, musíme udržiavať obrovskú mašinériu inštitúcií a úradníkov. Odhaduje sa, že táto byrokracia nás stojí ďalších minimálne 5-10% z peňazí, ktoré dostávame z Bruselu. A to nie je všetko – za tieto peniaze si nemôžeme kúpiť, čo chceme, ale len to, čo nám Brusel dovolí. Často ide o produkty, ktoré sa na Slovensku už nevyrábajú (napríklad počítače, tablety, kombajny), ale sú dovážané zo zahraničia, najmä zo západnej Európy. To znamená, že eurofondy sa nakoniec vrátia k „našim chlebodarcom“. Aj po zohľadnení všetkých príjmov a výdajov, vrátane nákladov na čerpanie, sme v plus 4-5 miliárd eur za sedem rokov. Ak by sme nezarátali Plán obnovy, sme na nule.

Skutočné straty: Dividendy a úroky z dlhu
Skutočný obraz finančných vzťahov sa však prehlbuje, keď sa pozrieme na dividendy a úroky zo štátneho dlhu. Vďaka neschopným politikom sa naše strategické podniky dostali do vlastníctva zahraničných majiteľov. Približne 80% najziskovejších firiem na Slovensku má vlastníkov v krajinách EÚ. Peniaze, ktoré sú každoročne posielané zo Slovenska do zahraničia ako dividendy, sú obrovské sumy: 2,6 miliardy eur v roku 2021, 1,9 miliardy eur v 2022 a 3,8 miliardy eur v 2023. Približne 80% týchto peňazí smeruje k tým istým „dobrodincom“, ktorí nám „pomáhajú“.

Ďalším obrovským odtokom sú úroky zo štátneho dlhu. V roku 2021 sme zaplatili 1,2 miliardy eur, v 2022 to bolo 1,3 miliardy eur. Odhaduje sa, že o dva roky to budú už približne 2 miliardy eur ročne. A kam idú tieto peniaze? 60-80% štátnych dlhopisov vlastnia investičné fondy, banky a korporácie z členských štátov EÚ. Opäť sú to tí „dobrosrdeční darcovia“.


Slovensko ako „krava na prežitie“
Ak zoberieme rok 2022 ako vzorku, Slovensko dostalo 1,2 miliardy eur, ale poslalo do Bruselu a členských krajín EÚ približne 3 miliardy eur. Takto na nás „doplácajú“ daňoví poplatníci z krajín EÚ. Sme skrátka kolónia.

Celkový čistý profit, ktorý majú členské krajiny EÚ a samotná Európska únia zo Slovenska, sa odhaduje na 5 až 10 miliárd eur ročne. Aby sme si to lepšie predstavili, 2 miliardy eur (čo je minimálna ročná strata) by stačili na kúpu alebo výstavbu 40 nemocníc, 400 škôl, 200 km diaľnic alebo 400 mostov – každý jeden rok.
Slovensko je pre EÚ ako krava, ktorej dávajú len „záchovnú dávku“ krmiva – iba toľko, aby sme prežili a nerebelovali. Na rast a rozvoj nám nezostáva prakticky nič.
Cesta vpred
Je mi jasné, že vystúpenie z EÚ zatiaľ neprichádza do úvahy. Napriek tomu by naši politici mali pracovať na tom, aby sme neboli krajinou, ktorá je v takmer všetkých relevantných ukazovateľoch najhoršia v EÚ. Mali by sme pracovať na tom, aby sme boli opäť hrdým a samostatným národom, schopným nezávislej existencie, a nie novodobou kolóniou Západnej Európy a USA. Máme veľa politikov, ale chýbajú nám štátnici s víziou rozvoja Slovenska. Haló, politici, čo s tým urobíte?
...ak dovtedy BRICS neskolabuje. Potom totiž... ...
Okno príležitostí by ti Rus ešte ochotne... ...
Musí sa zaliečať. Vraj ak sa niekoho treba báť... ...
On nie je zrovna vtipný. Ja som genitalissimus... ...
Keď je somarovi a hlupakovi dobre ,tak sa... ...
Celá debata | RSS tejto debaty